Počas prechádzania online rozprávania o vojnách na území bývalej Juhoslávie spoznáte príbeh klamstiev a nenávisti, ktoré viedli k najstrašnejším činom v Európe od druhej svetovej vojny. Pár rokov dozadu a niekoľko stoviek kilometrov od nás sa zo susedov stali nepriatelia na život a na smrť. V týchto príbehoch môžeme nájsť niektoré podobnosti s dneškom. Po slovných vyhrážkach, stretoch a bitkách, silnejúcich atakoch v médiách a čoraz agresívnejších rečiach politikov prišlo skutočné násilie. Spoločnosť bola veľmi prekvapená, ako k takej hrôze mohlo prísť. Veď sme si tak pekne žili.
Na miesta, kde sa v Európe odohrávali najstrašnejšie vojnové zločiny od druhej svetovej vojny sa dostaneme autom zo Slovenska za päť až osem hodín. Niektoré z týchto krajín ležia na pobreží nášho “slovenského” mora.
Nazrieme do krajiny, ktorá dnes už neexistuje, do Juhoslávie na konci 80. a v prvej polovici 90. rokov 20. storočia.
Po prvých slobodných voľbách po páde socializmu (v r. 1991) v hospodársky vyspelejších krajinách Juhoslávie snahy o osamostatnenie. Politici začali zámerne prebúdzať nacionalistické vášne a podporovať nenávisť medzi národnosťami aj ľuďmi rôznych náboženstiev. Srbi aj Chorváti začali hovoriť o rozširovaní vlastných štátov o územia, kde žili príslušníci týchto národov.
Srbsko je všade, kde žijú Srbi.
Slobodan Miloševič, Prezident Srbskej republiky, 1991 – 1997
Keď potrebovali politici v Juhoslávii hodiť do výbušného a nestabilného koktailu národností, náboženstiev a historických pocitov krívd rozbušku, použili manipulácie a dezinformácie. Pracovalo sa s nimi na oboch stranách konfliktov. Nenávisť tak ovládla obyčajných obyvateľov naprieč Juhosláviou. Ľudia sa organizovali v polovojenských jednotkách a často páchali tie najstrašnejšie zverstvá.
Na prehĺbenie nenávisti sa využívali predovšetkým štátne televízie, ktoré sledovali aj tí, čo nečítali noviny. V tom čase nebol rozšírený internet a televízne či rozhlasové správy sa pre čoraz viac napätú situáciu sledovali prakticky v každej rodine.
Krátka desaťdňová vojna vojna, ktorá bola predzvesťou hrôz u susedov.
O vojne v Slovinsku
Kým Slováci na severe krajiny dovolenkovali, inde zúrila vojna.
O vojne v Chorvátsku
Krajina, kde bojovali všetci proti všetkým.
O vojne v Bosne a Hercegovine
Vojny v bývalej Juhoslávii boli úplný nezmysel, zničili krajinu fyzicky, spoločensky i duchovne a vrátili ju o niekoľko desaťročí dozadu.
Na Balkáne som bol mnohokrát. Ľudia tam dnes, v chcených aj nechcených nových štátoch vzniknutých po rozpadnutej Juhoslávii, chcú žiť tak, ako všade na svete – dobre. Avšak vojna je v ich životoch prítomná stále. V mnohých rodinách chýbajú najbližší, ktorí cez vojnu zomreli, bolia rany na tele i duši, ktoré preživší utrpeli. Vo verejnom priestore sú pamätníky, ktoré chvália domácich hrdinov a hania cudzích.
V niektorých hlavách je túžba po odplate. V niektorých tužba po zmierení, odpustení a potrebe počuť slová „ospravedlňujem sa vám“. A vo všetkých hlavách je plno otáznikov, keď myslia na budúcnosť.
Bývalá Juhoslávia je učebnicou toho, ako sa kráča ku katastrofe. Udalosti, kroky a činy politikov, nezáujem spoločnosti o dianie v krajine. Zahľadenosť do vlastnej interpretácie dejín a pocit výlučnosti našej skupiny. Tiež neodôvodnené presvedčenie, že u nás sa nemôže nič stať. Keď si dáme tú námahu a s odstupom sa pozrieme na dianie u nás doma, čo sa na základe „juhoslovanskej učebnice” dozvieme o stave našej krajiny?
predseda CEP
Vnímanie identity človeka podľa stereotypov a predsudkov viažucich sa k skupine.
Prisudzovanie vizuálnych symbolom nežiaducim skupinám – napr. židovská hviezda.
Príslušníci skupiny už nie sú plnohodnotní ľudia. Hovorí sa o nich napr. ako o šváboch či potkanoch.
Zlomový stupeň – príprava vyhubenia skupiny je centrálne organizovaná štátom.
Proti sebe stojace skupiny ľudí sú ovplyvňované propagandou a štvané proti sebe.
Príslušníci nechcenej skupiny sú oddeľovaní. Vyhodenie z práce, vylúčenie zo škôl, záznamy v dokladoch.
Územie štátu sa vraždením „čistí” od nepriateľskej (odlišnej) skupiny.
Neoddeliteľná súčasť genocídy – popieranie vraždenia aj klasifikácie a identifikácie budúcich obetí.
