Po piatich mesiacoch sme boli opäť na Balkáne – v Srebrenici a vo Vukovare.  Pripravovali sme projekt „Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus?“. Jeden celý deň sme strávili v múzeu v Memoriálnom centre v Srebrenici. Hľadali sme príbehy, ktoré rozpracujeme počas projektu. Zaujímalo nás obdobie pred balkánskymi vojnami. Ako ľudia žili, či vnímali zmenu a vyhrocovanie situácie. Vyzerá to tak, že veľká väčšina si všimla až to, keď už videli vojakov, počuli streľbu – keď už bolo zle. Prečo? Keď to trocha zjednoduším, preto, lebo sa nezaujímali o to, čo sa deje. Nechali politikom hrať sa ich hru. Nepostrehli meniacu sa situáciu. Neovplyvňovali dianie vo svojom okolí, nedávali vedieť, čo chcú. A dnes mnohí, naozaj mnohí hovoria, ako bolo pred vojnou dobre a o tom, ako všetci ostatní môžu za to, že oni sú v dnešnej situácii.

Veľmi nám to pripomínalo dianie na Slovensku. My sme sa z nezáujmu, ospalosti a našich (často) neuchopiteľných „istôtok“ prebrali až v jedno februárové ráno, keď už bolo zle…

V srebrenickom múzeu sme čítali a počúvali slová o vplyve tých cudzích, o tom, ako ohrozujú a chcú ublížiť. Účelové tvrdenia a klamstvá na prvé počutie či čítanie boli zreteľné. A potom sme si v reštaurácii pri večeri vďaka wifi čítali prakticky to isté. Len o cca 600 km severnejšie a o cca 25 rokov neskôr…

Jedna z ciest, ako z tejto situácie von je náš záujem o veci verejné. Ďalšou, že sa mladí ľudia budú rozprávať a učiť o politike, lebo politika do školy patrí. Čo tam nepatrí, sú jej stranícke interpretácie straníkmi, či ich sympatizantami. Ale najmä to, že budú mať skúsenosť, čo to tá politika je – cez ich angažovanie sa a aktivity v prospech školy, komunity či regiónu. A pri nich sa najviac naučia a pochopia. Aj to, prečo je Náuka o spoločnosti/Občianska náuka potrebná. A že politika je správa vecí verejných.

V týchto dňoch sa učíme všetci a skúšame opäť overiť, že slušnosť a vytrvalosť mnohých je viac ako moc a uvzatosť niektorých. Online kurz občianstva pre mladých i dospelých.

Balkán