Zamat novembrových námestí prerástol do revolúcie až pochodom na deň ľudských práv 10. decembra 1989, keď nás do priestoru slobody vyviedol Jano Budaj. Hranici v Bergu v ten deň sa mohli podobať snáď len prvé miliardtiny sekundy po big- bangu! Bol jasný mrazivý zasnežený decembrový deň. Zástup ľudí pokojne kráčal proti kedysi tak hrozivej prekážke štátnej hranice a zbytočne sa pokúšal odovzdať strážcom poriadku štatistický lístok, posledný pokus moci o zachovanie dôstojnosti tesne predtým, než úplne prepadla panike. Masa individualít prechádzala cez trvale otvorenú železobetónovú závoru. Len polroka predtým sa ju pokúsili preraziť dvaja Dederóni na wartburgu; v podstate sa dostali na Západ, iba kapota a hlavy ostali v socializme. V onen deň bola však cesta biela tisícami štatistických lístkov, ktoré nemal kto skontrolovať, prevziať a registrovať. Vo Wolfsthale boli všetci vonku alebo aspoň v oknách. Vítali nás úsmevy, trasenie rúk, objatia a horúci čaj. Desaťtisíce ľudí sa zhromaždili na dunajskej pláži pri Hainburgu a naproti pod Devínom. Týmto prvým hodinám slobody tam na mieste postavil Daniel Brunovský pomník – ľudské srdce z ostnatého drôtu. Po našich uliciach odvtedy prešli veky, nábrežie je prázdne aj na výročia a pomník zničila povodeň.

Pridajte sa k nám, ktorí sú túto nenápadnú historickú udalosť pripomenieme tento rok sobotnou prechádzkou na pamätné miesta z 10. decembra 1989.

Sobotňajšie dopoludnie v našej spoločnosti bude vyzerať takto:

Doprava:

  • 11.50: stretnutie pri Dunaji naproti hradu Devín
  • 12.00: Príhovor k výročiu pochodu 10.12.1989
  • 12:15: Diskusia
  • Odchod domov:

V prípade záujmu o túto prechádzku vyplňte jednoduchý prihlasovací formulár, aby sme sa vedeli zladiť a prechádzku absolvovali spoločne.